Dcéra Bellatrix. - Návšteva

Tamara sedela v kresle a snažila sa naučiť nové zákony Transylvánie. Vedľa nej na gauči sedela Hermiona, ktorá čítala knihu.
„Už si premýšľala o mene?“
Tamara spozornela. „Nie, ešte nie.“
„Čo myslíš čo to bude? Chlapec alebo dievčatko?“ usmiala sa Hermiona,
„Pokiaľ nebude mať červené oči a jeho prvé slová nebudú Avada Kedavra tak je mi to jedno.“
„Tamara,“ napomenula ju Hermiona a pokrútila hlavou. „Vážne, čo by si chcela?“
„Pohár vína, ale ten mať nemôžem,“ hlesla.
„Myslím, ako či by si chcela chlapca alebo dievčatko,“ upresnila Hermiona a prevrátila oči k stropu.
„Však ja tomu rozumiem, neviem... čo znie lepšie? Vnuk lorda Voldemorta, alebo vnučka lorda Voldemorta?“ zaškerila sa.
„Ako môžeš o tom žartovať?“ nechápala Hermiona,
„A čo mám plakať? Už som sa s tým zmierila... ale chcela by som dievčatko,“ povedala napokon.
Hermiona sa usmiala. „Obliekla by si mu ružové šatočky, však?“
„Ja?! Nikdy! Dostane klasický habit,“ vyhlásila Tamara.
„Vedela som, že to povieš,“ zaškerila sa Hermiona. „A čo meno?“
„Je zvykom dávať druhé meno po matke alebo strej matke,“ povedala Tamara.
„Ty chceš svoju a Harryho dcérku pomenovať Bellatrix?! To ho radšej rovno zabi!“ vyhlásila Hermiona.
„A čo? Nie je to škaredé meno!“ vyhlásila Tamara a zaškerila sa. „keď si predstavím jeho výraz, keď mu poviem jej meno...“ zasnila sa Tamara.
„Ty ho chceš mučiť, však,“ zasmiala sa Hermiona.
„Iba trochu,“ povedala a obe sa zasmiali.
„A keď to bude chlapec?“
„To už viem... Alexander,“ povedala Tamara. „To meno sa mi vždy páčilo. Alexander Lestanrge.“
„Lestrange,“ zopakovala Hermiona. „Prečo nie Potter?“
Tamara na ňu prekvapene pozrela. „Lebo aj ja som Lestrangeová. Bude to bezpečnejšie, keďže bude vyrastať tu, v Transylvánii. “
Hermiona na ňu stále prekvapene hľadela, Tamara to ignorovala a vrátila sa ku zákonníku.
„Keď to bude dievčatko, dáš jej meno Alexandra?“
„Nie, lebo toto krásne meno niekto pokazil tým, že vymyslel Saša, moja dcéra by sa nikdy nevolala Saša,“ vyhlásila Tamara. „Chcem nejaké pekné meno, ani mne sa moje nepáči.“
„A ako by si sa chcela volať?“ nechápala Hermiona.
„Tak významnejšie, Amanda, Amélia alebo Klarisa...“
„Klarisa,“ zasmiala sa Hermiona. „To znie skoro ako klávesa!“
„Veľmi vtipne,“ zlostila sa Tamara.
Niekto zaklopal na dvere.
Tamara šla otvoriť.
„To snáď nie je možné,“ skríkla. „Čo tu robíte?“
„Prišli sme ťa pozrieť ,“ povedal mužský hlas. „Môžeme vojsť.“
„Iste..“
Hermiona sa zahľadela do haly a uvidela Viktora Kruma a ešte jedno dievča.
Tamara sa na nich usmievala. „Prečo ste sem prišli?“
„Pozrieť ťa a dať ti dar,“ povedal Krum a podal jej čierny balíček.
„K čomu?“ nechápala.
„K svadbe,“ odvetil. „Hermiona! Čo tu robíš?“
„Som tu na návšteve,“ povedala a potriasla mu rukou. Medzi tým sa Tamara začala po rumunsky rozprávať s tým dievčaťom.
„To je Moranová,“ predstavil ju Krum.
„Tá hráčka metlobalu?“ spýtala sa Hermiona.
„Presne tá,“ potvrdil Krum. „Helena.“
Moranová spozornela.
„Hermiona,“ predstavil ju Krum a dodal niečo v rumunčine.
„Hermiona,“ zopakovala Moranová a potriasla jej rukou.
Hermiona sa na ňu usmiala.
„Ešte stále nevieš po anglicky?“ spýtala sa Tamara Heleny, tá na ňu nechápavo hľadela, ale Krum jej to po chvíli preložil.
Tamara sa rozhodla rozprávať dvojazyčne. „Posaďte sa. Nalejem vám niečo k pitiu.“
„Ako sa máš?“ spýtal sa jej Krum, keď nalievala do čaše víno.
„Dobre.“
„Ty si nedáš?“ nechápala Helena.
„Nie, ja nechcem, už som mala,“ odvetila Tamara.
Helena a Krum pozreli na seba.
„Tamara, v ktorom si mesiaci?“ spýtala sa Helena.
Od prekvapenia vytreštila oči a sadla si na gauč.
„Pred nami nič neskryješ,“ povedala Helena a prisadla si k nej. „Tak v koľkom?“
„Asi štvrtom,“ priznala sa Tamara. „To je to až tak vidieť?“
„Nie,“ povedala Helena. „Myslela som si, že si iba trochu pribrala. Gratulujem.“
„Ako si to spoznala?“
„Nepiješ víno,“ povedala Helena. „Navyše ťa poznám... na svadbu by si musela mať vážny dôvod.“
„Keď už hovoríme o svadbe, kde je tvoj manžel?“ spýtal sa Krum.
„V dedine, niečo robí na radnici,“ odvetila Tamara. „Večer príde.“
„Môžeme ho tu počkať?“ spýtala sa Helena. „Mám darček aj pre neho.“
„Prečo nie, aspoň bude sranda,“ povedala Tamara.
„O čo ide?“ spýtala sa Hermiona, ktorá ich dialógu nerozumela.
„Bavili sme sa o tom v ktorom som mesiaci,“ odvetila Tamara. „tuná Helena spozná všetko, že Helena?“
Helena prikývla, ale očividne nevedela načo vlastne dáva súhlas.

„Dúfam, že z neho vychováš poriadneho hráča,“ vyhlásil Krum.
„Tak nad tým som ešte nerozmýšľala,“ vyhlásila Tamara s úsmevom.
„Škoda, že si prestala hrať, bola si dobrá,“ povedala Moranová.
„Naozaj, iba tvoja hra bola trochu agresívna,“ pridal sa Krum.
„Trochu? Pokiaľ viem, ten chlapec skončil v nemocnici a liečil sa tri týždne,“ vyhlásila Moranová .
„To nebola moja vina, iba spadol,“ vyhlásila Tamara.
„Aj keď fakt, že si do neho v plnej rýchlosti vrazila mu trochu dopomohol,“ dodal Krum.
„Si blbý,“ usmiala sa Tamara a napila sa čaju.
„Už si premýšľala o mene?“ spýtala sa Helena.
„Trochu,“ odvetila Tamara, „ale žiadne sa mi nepáči.“
„Dám ti radu, daj mu prvé čo ťa napadne, keď ho uvidíš,“ poradila jej Helena.
„Ale ja to nechcem nechať na poslednú chvíľu,“ namietla Tamara. „Nejaké mu musím vybrať.“
„Už vieš čo to bude?“ spýtal sa Krum.
„Nie, a asi to ani nechcem vedieť,“ odvetila.
„Chceš byť prekvapená?“
„Áno,“ odvetila s úsmevom a potom šeptom dodala Hermiona. „Chcem to vedieť, ale na ten ultrahlas ma už nikto nedostane.“
„Ultrazvuk.“
„To je jedno,“ odvrkla Tamara.
„Mimochodom, Tamara,“ oslovil ju Krum. „Hovorila si v poslednom čase so Soňou?“
„Áno, veď vďaka nej mám tú prácu,“ odvetila Tamara. „Na radnici.“
„Prečo chcela práve teba?“ nechápala Helena. „A prečo si to chcela ty? Nikdy som nemala pocit, že by ťa úradovanie bavilo.“
„Ty si nám rozumela?“ čudovala sa Tamara.
„Počula som iba Soňa,“ odvetila Helena. „Baví ťa to?“
„Ujde to,“ hlesla. „Ale aspoň mi zatiaľ dali všetci pokoj.“
„Máš na mysli aurorov?“ spýtal sa Krum.
„Tí sú bohužiaľ, môj najmenší problém a obávam sa, že ten najväčší problém, iba čaká na príležitosť,“ hlesla.
„O čo ide?“ spýtala sa Hermiona.
„O nič,“ odvetila v angličtine. „Donesiem vám trochu vína.“

Večer sa Krum a Moranová rozhodli odísť. Hermiona chcela ísť tiež, ale Tamara na ňu nahnevane pozrela.
Hermiona sedela pri v kuchyni a snažila sa učiť. Tamara stála pri šporáku a snažila sa urobiť niečo na večeru (pre seba a Hermionu samozrejme)
„Ako ti to ide?“ okríkla ju Hermiona.
„Dobre, zatiaľ to nevzbĺklo,“ povedala a premiešala polievku.
„Nechcem, ťa naháňať, ale už som hladná.“
„Ako dlho sa to má variť?“ spýtala sa Tamara a ochutnala vývar.
„Asi dve hodiny, kým nebude mäso mäkké.“
„Zdá sa mi, že už je. „Nie je tam málo vody? “ poznamenala Tamara a pozrela sa do knihy. „Ak je v hrnci málo vody trochu dolejte. To je koľko trochu?“
Hermiona skryla hlavu do dlaní. „Preboha.“
Tamara radšej vypla oheň a dala hrniec na stôl.
„Vyzerá to jedlo. Plánuješ uvariť ešte niečo?“
„Až zajtra,“ odvetila Tamara a privolala dva taniere a chlieb.
Hermiona odložila knihu a nabrala si polievky.
„Mimochodom ako sa to volá, čo si do toho dala?“
„Skoro všetko,“ ľahostajne povedala Tamara.
„Takže špeciálny guláš Tamary Lestrangeovej, ak do zajtra zomriete, nie je to vina gulášu, však ?“
„Veľmi vtipné,“ utrúsila Tamara. „Chutí ti to.“
„Je to celkom dobré, ešteže neviem čo v tom je,“ pochválila Hermiona.
Tamara zavrčala a pustila sa do jedla.
„Čo v škole?“ nadhodila Tamara.
„V podstate nič, veľa učenia. Skoro ti závidím.“
„Áno, každé ráno vraciam, bolí ma chrbát a vôbec netuším čo za tvora to mám v sebe.“
„Tamara,“ hlesla Hermiona a natiahla sa za chlebom.



/Prepáčte, že mi to trvalo tak dlho. Možno ste si všimli, že text je iba po slovensky, môžem ho dať preložiť, ale trvalo by to o pár dní dlhšie.Chcem vedieť váš názor na jednu vec. Má sa podľa vás Tamare narodiť chlapeček alebo dievčatko?/

/Komentáre potešia. Avada./